Drahé mamičky i ženy,
ubehli dva mesiace od narodenia našej dcérky a mne stále vŕta hlavou, či sa mám s vami podeliť, pre mňa s dosť intímnou témou ako je pôrod.
Žbirka spieva v jednej piesni: " Čo bolí, to prebolí..." je ozajstná pravda. Čas zahojí všetky rany. Fyzické i psychické.
Aj môj druhý pôrod som mala plánovaný. Presne som vedela deň i hodinu, kedy to nastane. Lenže v mojom prípade plány často zlyhávajú a tu som mala akýsi tušák, že to príde skôr. Po všetkých tehotenských peripetiách som sa síce snažila udržať ju v sebe :-) do daného terímu, ale ... nevyšlo.
Bola som pripravená na sekciu. Prečo? Vybrala som si ju i pri prvom tehotenstve. Jednak zo zdravotných dôvodov a aj preto, lebo som sa celý život pripravovala (zmierovala) s týmto spôsobom pôrodu. Prirodzený pôrod bol akýmsi tabu. Psychicky som bola pripravená na sekciu. Veľa ľudí sa čudovalo. Ani môj gynekológ nebol nadšený. Ale stála som si za svojim.
Takže bolesti prišli dva dni skôr. V noci sme išli do nemocnice, čo som veľmi nechcela. Vyrušenie personálu v noci nie je nič príjemné. Prijali ma a napichali infúziou, aby som vydržala do rána. "Potom sa uvidí", povedali. Išlo ma poraziť. S bolesťami, urevanými očami, nevládna som ležala v nemocničnej posteli a rozmýšľala, "prečo musí žena toľko trpieť". Jáááj, aby som nezabudla. Personál mi odkázal, aby som si oddychla, pospala a načerpala silu do ďalšieho dňa...v bolestiach. Prišlo mi to dosť morbidné! Zdriemla som si asi tak na hodinu. Kontrakcie ustáli. Pamätám si, že v tú noc som si sama pre seba povedala, "tú bolesť neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi". Hroznééé!
Po sekcii som mala chuť všetkých zavraždiť. Znova bolesť, ale iná ako pri kontrakciách. Porezaná rana ma neskutočne bolela. A možno som sa tak cítila preto, lebo som deň predtým prežila v bolestiach a môj prah bolesti sa znížil. Rana ma bolela ešte dva týždne. Každým dňom však bola bolesť menšia a menšia. Piaty deň po pôrode som vysávala v byte :-). Po troch týždňoch som bola absolútne fit a už vôbec som nemyslela na to, čo som prežila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára