Milé mamičky/ ženy,
dlhšiu dobu sa snažím nájsť si čas, aby som vypotila niečo zmysluplnejšie. V hlave sa mi premieta neskutočný kolotoč myšlienok, no dať to na papier je niekedy zložitejšie ako sa zdá. Nájsť si chvíľku pre seba je častokrát nemožné. Je pravda, že nie som nejaká manažérka veľkej firmy, ktorá je v ustavičnom kolobehu. Klienti - maily - problémy - rokovanie - obed so spoločníkmi - rokovanie - stretnutie... Manažujem si (tak trochu) svoju rodinu. Síce naša "firma" má len štyroch členov, no zčasu-načas je nemožné skĺbiť ich všetkých. Hlavne keď naše malé ratolesti (deti) práve nemajú svoju chvíľu a nespolupracujú.
Môj deň je obyčajný, ale určite manažérsky. Ráno (keďže som milovník spánku a vylihovania v posteli) mám budík nastavený o pol hodinu skôr, aby som sa mohla prevaľovať ešte v teplej posteli, aby som sa pomaly naštartovala, aby som si vychutnala ticho, kým deti spia. Teda Šimon je spachtoš po mne :-), treba ho budiť. Iba Adelka sem-tam ráno vstane skôr, ale rýchlo pochopí, že si má ešte zdriemnuť, keď maminka leží.
Rána sú u nás o držku! Manžel je už dávno v práci a ja kmitaním a pobehovaním po byte chystám obe deti a seba. Ideme totiž odprevadiť Šimona do škôlky. Teraz v zime máme čo robiť. Obliekanie nám dáva riadne zabrať. Hlavne, keď ani jedno dieťa nespolupracuje. Šimon sa odmieta obliecť, Adela plače, lebo ju to baví, Šimon hádže s oblečením, Adela len nepríčetne pozerá. Šimon plače, lebo ho niečo tlačí, alebo ťahá, alebo pichá, Adela sa smeje a myslí si, že to je nejaká Šimonova hra. 45 minút nám trvá, kým vyrazíme z domu. Málokedy je to skôr ako pred ôsmou hodinou ráno. Cesta do školy je ďalší maratón. Adelka plače, kým nezaspí. Šimon behá, skáče, nekráča pekne pri mne. Čľupká po mlákach, zbiera listy, gaštany, odpadky, najnovšie i sneh... Adela zaspala (v dobrom prípade), Šimon v škôlke! Mám voľno do 15,30 hod. Ako sa to vezme?!?! Kým "vyleziem" hore do bytu je čas dať si kávu. Adela vstáva. Kávu pijem za pochodu... Plánujem večer... Asi som sa nepoučila, že plány často zlyhajú. Aj napriek tomu plánujem. Najideálnejšie by bolo, keby deti spali už o ôsmej večer :-D . Dobrý plán!!! Spravili by sme si s manželom ideálny večer. Vyložené nohy pred telkou, vínko, ležanie vedľa seba, rozprávanie sa,túlenie, maznanie ..... NONSENS!
Deti totiž odmietajú spať. Adela je síce unavená, zíva, aj zaspí pri dojčení, no po 20 minútach sa zobudí. Hoja ďunďa hoja... "Som vyspatá mami." Šimon nechce spať. Spal dve hodiny v škôlke. Vo večerných hodinách je ešte stále plný energie. Skákanie, pobehovanie a vozenie sa na autíčku je na dennom poriadku. Ide si ľahnúť. Tíšim Adelu, manžel ide k Šimonovi. V tomto momente plána na ideálny večer troskotá. Šimon chce mamu. Adela spí, idem k Šimonovi, rozčúlim sa, že ešte nespí, zaspím pri ňom. Manžel ma nechá pospať si. Prebudím sa o desiatej večer, dolámaná. Vyčítam mužovi, prečo ma nezobudil. PLÁN ZLYHAL! A JE PO IDEÁLNOM VEČERE!
U nás to vyzerá asi takto. Buď plače jedno dieťa, alebo druhé. Alebo plačú obe deti. Buď zaspím od únavy pri jednom, alebo druhom dieťati. Alebo zaspí manžel pri Šimonovi, alebo zaspíme obaja jeden pri Adele, druhý pri Šimonovi. Týždeň má sedem dní, keď sa nám podarí byť jeden večer spolu tak to je úspech. Predstava ideálneho večera je v našom prípade nedohľadne. Snáď sa vám darí lepšie.
Viem, že deti vyrastú a vyletia z hniezda. Vtedy budeme mať dostatok času jeden na druhého. Ale mohli by nám dopriať chvíľku pre seba. Mohli by nám "pripraviť" ideálny večer. Nevadí, sú to naše detičky, ktoré nadovšetko milujeme a nevieme si bez nich predstaviť život, aj keď nám niekedy dávajú poriadne zabrať.
Príjemný nedeľný večer *m (deti nespia)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára