Konečne zaspala! Po dvoch hodinách uspávania. Nepomôže ani, keď sa vyplače, bude revať hodiny a hodiny. Je neskutočne vytrvalá, cibrí si trpezlivosť. I moju! Dnes si dala riadny maratón. I tak dosiahla, čo chcela, MŇA.
Kráčam na balkón. Prší! Nie je to typický dážď. Je iný. Cítiť z neho leto, teplo, lásku i vášeň. Mám chuť prechádzať sa medzi kvapkami. Vybehnem von pod zámienkou vyniesť odpadky. Poskakujem medzi kvapkami. Cítim sa ako násťročná. Mala som pravdu! Vzduch je príjemný, hrejivý, aj napriek tomu, že prší. Zahľadím sa do diaľky, vidím žiaru západajúceho slnka. Priam dokonalé! Nejak na mňa doľahla nostalgia.
"Najradšej by som s ním behala bosá po tráve, naháňala sa medzi kvapkami, smiala sa a prežívala dokonalú lásku. Súhru dvoch tiel a dvoch duší. Kvapky mi stekajú po tvári, no vôbec mi to neprekáža. Teší ma, že môžem behať bosá, a tak trochu aj nahá. Ten úžasný, dokonalý dážď mi zmáčal oblečenie. Som ako nahá, už len ťa držať za ruku a milovať sa s tebou. Tu a teraz." Snívam!!!
Vrátim sa spať do bytu s úsmevom na perách. On je sklamaný, lebo mu zmokne seno, ja spokojná z tých pár kvapiek, čo mi padli na tvár. Uspáva synátora.
Pozriem cez okno, stále prší. Kvapky dažďa bubnujú o parapetu. Po okne steká jedna, druhá, tretia kvapka, až sa spoja do jednej. Naberú silu, stekajú dole oknom, nakoniec sa stratia kdesi preč... Spomeniem si, že aj naša láska takto bubnovala a dávala všetkým najavo, že sa ľúbime.
Valcujú ma spomienky jedna za druhou. Pred rokom som pociťovala bolesti a o pár hodín bola piškota na svete. Naše druhé srdiečko, pre ktoré sa oplatí žiť. Naša láska dozrela v dve veľké životné lásky - naše deti. Teraz sme tu pri nich a pre ne. Keď odcválajú a nám bude smutno, poprechádzame sa v daždi ako kedysi. Na všetko treba čas.
*m
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára