Kedysi dávno na mňa facebook vychrlil odkaz, s otázkou: "Prečo rolu matky vykonávajú ženy?" A vzápätí tam bola odpoveď. "Lebo muži by to nezvládli." Noooo, je to diskutabilné, určite sa nájde pár jedincov, čo by to zvládli, resp. aj zvládajú. Ženy sú na to akosi od prírody predurčené, a tak keď je nám umožnené stať sa matkou, berieme to ako samozrejmosť postarať sa o dieťa. Faktom je, že ani jedna z nás na začiatku netuší do čoho ide. Máme aké-také predstavy, očakávanie, lenže často sa ideál nestotožňuje s realitou. A tak to bolo aj u mňa.
Byť matkou je sakramenský náročné. Stáva sa, že sme unavené, vyčerpané, lezie nám všetko na nervy a najradšej by sme odišli niekam preč, v mojom prípade mám chuť skočiť z balkóna (bývame na prízemí). Nikto netvrdí, že je to jednoduché, no čas od času sme my matky riadne protivné, kričíme, v duchu nadávame, no vždy to trvá iba krátku chvíľu.
Nedostatok spánku, prerušovaný spánok spôsobuje bolesť hlavy, a nenávidíme, že sme maminami. Ale zas a znova je to len na chvíľu, pretože veľmi dobre vieme, že tie malé drobce by bez nás nemohli existovať. Sú na nás ZÁVISLÍ. POTREBUJÚ NÁS VO DNE V NOCI.
Každé nočné dojčenie malej piškoty je síce úmorné, no vzápätí viem, že jej dávam to najlepšie, čo môžem. Chápem, že moje materstvo je vlastne darom, že ma tie moje malé chrustíky veľmi, veľmi potrebujú. A tak si vychutnám ten bezprostredný kontakt telo na telo. Zaspáva na mne, uložím ju do postieľky. Konečne zaspávam, v tichu noci počuť cupitanie malých nožičiek, prichádza Šimon, je smädný a chce čúrať, i toto prináša rola matky.
Áno, zlostí ma, že piškota nevie zaspať inač ako na mojej hrudi. Moje kontaktné dieťa. Ale tiež si uvedomujem, že tento stav nebude trvať večne, že raz vyrastie a na moju hruď sa zvysoka vykašle. Už nebudeme nikdy v takej tesnej blízkosti ako v tomto momente. A poviem si: "To vydržíš, Martina. ONA TI VERÍ. SPOLIEHA SA NA TEBA. SI JEJ ÚTOČISKOM. SI JEJ DOMOVOM. SI JEJ VŠETKO."
Dávno som nemala nalakované nechty, neviem si natočiť vlasy, často jem postojačky, čo nezjedli deti. Veľakrát som špinavá ešte len vychádzam z domu, ale mojim deťom to neprekáža, lebo vedia, že ich ľúbim najviac na svete. Sprchujem sa neskoro večer, jediné, čo som si zachovala, je kremovanie pokožky. Ešteže ju mám veľmi suchú :-). Byť maminou prináša svoje úskalia, no všetko to stojí za to, pretože raz to pominie. Budem mať dokonalo upravené nechty, skriňu plnú trendov, žiadne packy rúk na balkónových dverách alebo obité steny od odrážadla. Budem sedieť v hojdacom kresle na terase domu a pozorovať, aké mám zvráskavené telo, budem snívať o tom, ako by som rada objala, vybozkávala a pritúlila si svoje drobce. Už nebudem nikoho uspávať, chystať jedlo, fúkať boľavé rany, hrať sa s traktormi, utierať sople, čítať rozprávku, pretože vyrastú, a nebudú ma potrebovať. ŽIADNA CHVÍĽA NETRVÁ VEČNE, MUSÍME SA NAUČIŤ VYCHUTNAŤ SI DANÝ MOMENT, PRETOŽE V ĎALŠOM DNI SA NEMUSÍ OPAKOVAŤ. KAŽDÝ JEDEN DEŇ JE JEDINEČNÝ!!!
Niekedy mám pocit, že má bolí celé telo, ale keď vidím ako si piškota dá stokrát denne dole ponožku, a potom sa snaží obliecť si ju, hneď ma bolesť prejde. Jej ohybné telíčko dokáže robiť zázraky. Smejeme sa na tom obe. Nakoniec jej ponožku musím obliecť ja, ale viem, že o pár rokov už nebude potrebovať moju pomoc. Bude mať svoj vlastný život.
Netušila som, že to bude moje najťažšie zamestnanie, ktoré budem vykonávať na plný úväzok. Keď som učila, prišla dovolenka a mohla som si oddýchnuť, pri materstve dovolenka nie je možná. Som maminou 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 12 mesiacov v roku NAVŽDY.
Určite nie som ideálna matka, no snažím sa robiť veci ako najlepšie viem. Som ustavične nevyspatá, niekedy nervózna a podráždená, ale vďačná Bohu, že mi umožnil byť maminou so všetkými kladnými i zápornými stránkami.
Krásny slnečný deň *m
Nedostatok spánku, prerušovaný spánok spôsobuje bolesť hlavy, a nenávidíme, že sme maminami. Ale zas a znova je to len na chvíľu, pretože veľmi dobre vieme, že tie malé drobce by bez nás nemohli existovať. Sú na nás ZÁVISLÍ. POTREBUJÚ NÁS VO DNE V NOCI.
Každé nočné dojčenie malej piškoty je síce úmorné, no vzápätí viem, že jej dávam to najlepšie, čo môžem. Chápem, že moje materstvo je vlastne darom, že ma tie moje malé chrustíky veľmi, veľmi potrebujú. A tak si vychutnám ten bezprostredný kontakt telo na telo. Zaspáva na mne, uložím ju do postieľky. Konečne zaspávam, v tichu noci počuť cupitanie malých nožičiek, prichádza Šimon, je smädný a chce čúrať, i toto prináša rola matky.
Áno, zlostí ma, že piškota nevie zaspať inač ako na mojej hrudi. Moje kontaktné dieťa. Ale tiež si uvedomujem, že tento stav nebude trvať večne, že raz vyrastie a na moju hruď sa zvysoka vykašle. Už nebudeme nikdy v takej tesnej blízkosti ako v tomto momente. A poviem si: "To vydržíš, Martina. ONA TI VERÍ. SPOLIEHA SA NA TEBA. SI JEJ ÚTOČISKOM. SI JEJ DOMOVOM. SI JEJ VŠETKO."
Dávno som nemala nalakované nechty, neviem si natočiť vlasy, často jem postojačky, čo nezjedli deti. Veľakrát som špinavá ešte len vychádzam z domu, ale mojim deťom to neprekáža, lebo vedia, že ich ľúbim najviac na svete. Sprchujem sa neskoro večer, jediné, čo som si zachovala, je kremovanie pokožky. Ešteže ju mám veľmi suchú :-). Byť maminou prináša svoje úskalia, no všetko to stojí za to, pretože raz to pominie. Budem mať dokonalo upravené nechty, skriňu plnú trendov, žiadne packy rúk na balkónových dverách alebo obité steny od odrážadla. Budem sedieť v hojdacom kresle na terase domu a pozorovať, aké mám zvráskavené telo, budem snívať o tom, ako by som rada objala, vybozkávala a pritúlila si svoje drobce. Už nebudem nikoho uspávať, chystať jedlo, fúkať boľavé rany, hrať sa s traktormi, utierať sople, čítať rozprávku, pretože vyrastú, a nebudú ma potrebovať. ŽIADNA CHVÍĽA NETRVÁ VEČNE, MUSÍME SA NAUČIŤ VYCHUTNAŤ SI DANÝ MOMENT, PRETOŽE V ĎALŠOM DNI SA NEMUSÍ OPAKOVAŤ. KAŽDÝ JEDEN DEŇ JE JEDINEČNÝ!!!
Niekedy mám pocit, že má bolí celé telo, ale keď vidím ako si piškota dá stokrát denne dole ponožku, a potom sa snaží obliecť si ju, hneď ma bolesť prejde. Jej ohybné telíčko dokáže robiť zázraky. Smejeme sa na tom obe. Nakoniec jej ponožku musím obliecť ja, ale viem, že o pár rokov už nebude potrebovať moju pomoc. Bude mať svoj vlastný život.
Netušila som, že to bude moje najťažšie zamestnanie, ktoré budem vykonávať na plný úväzok. Keď som učila, prišla dovolenka a mohla som si oddýchnuť, pri materstve dovolenka nie je možná. Som maminou 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 12 mesiacov v roku NAVŽDY.
Určite nie som ideálna matka, no snažím sa robiť veci ako najlepšie viem. Som ustavične nevyspatá, niekedy nervózna a podráždená, ale vďačná Bohu, že mi umožnil byť maminou so všetkými kladnými i zápornými stránkami.
Krásny slnečný deň *m
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára