Mať čarovný prútik Harryho Pottera alebo Arabelin zázračný prsteň, alebo chytiť zlatú rybku s jedným jediným želaním. Najviac zo všetkého by som si želala ZDRAVIE pre celú rodinu. Možno to vyznieva ako klišé, ale naozaj to je pravda "zdravá rodina - šťastná rodina".
Odkedy som mamou akosi choroby ťažšie znášam. A nie sú to len "moje" ochorenia, ale predovšetkým našich detí. Aj relatívne obyčajná nádcha je pre nás nočnou morou. Zakaždým ma bolí pri srdiečku a tlačia sa mi slzy do očí, prečo práve oni. Ochorenie nám rozhodí celý harmonogram, všetky plány i neplány :-) Poznáte to?! Znášame to ťažko všetci, dieťa i maminy i otcovia. Vidieť ako sa dieťa trápi, lebo nevie vyfúkať soplíky, vidieť ako je nervózne, lebo stále pod nosom niečo mokvá, a potom je okolie nosa suché a podráždené, vidieť ako sa nevie do sýtosti najesť, lebo mu nechutí, pretože nervozita je väčšia. Podráždení sme všetci - celá rodina.
Ak choroba trvá dlhšie (podľa môjho laického názoru), vidím pred sebou katastrofálne scenáre, že moje dieťa má tie najhoršie choroby. My matky máme tendenciu všetko zveličovať, urobiť z komára somára, vidieť to, o čom ostatní ani nesnívajú. Z väčšej časti nám dopomáha aj internet, húfne surfujeme a hľadáme, čo by naše dieťa mohlo mať, čo by mu mohlo pomôcť a dopátrame sa aj k nie veľmi lichotivým informáciám a začíname mať nočné mory. Budíme sa bez toho, aby deti plakali, rozmýšľame, akú chorobu naše deťúrence majú.
V takomto prípade navštívim našu lekárku, jej slová na mňa pôsobia ako balzam na dušu. Doteraz tomu nerozumiem!Vidieť jej milú tvár, počuť jej príjemný hlas postačí, aby som sa vrátila späť do reality. Upokojí ma, že nie je to také vážne. Že deti prechádzajú LEN obyčajnou nádchou, že si tým budujú imunitu, že nie sú zas vážne a často choré, že je prirodzené ak dieťa počas roka prekoná minimálne štyrikrát nejaké ochorie. Jeho imunita sa tým posilňuje. A tak sa zo mňa, zo zúfalej, vystresovanej matky stane opäť usmievavá žienka domáca :-) Nájsť osobu, ktorá pohladí moju dušu je v dnešnej dobe fenomenálne. Som za ňu veľmi vďačná a som veľmi rada, že nás prijala ako pacientov. Rozumieť si s človek aj bez slov to nie je len tak, a nestáva sa to každý deň.
Nedá sa nevnímať svet okolo nás. Síce veľmi nepozerávam správy, pretože v tom čase dávam deti spať, no rádio mám zapnuté a z neho niekedy šľahajú hrozivé informácie. Ako napríklad udalosti v Manchestri, je strašné, čo sa vo svete deje. Alebo si zoberme len také naše malé Slovensko. Asi sa stane bežnou záležitosťou, že skutky sa nestali. Že na ľudí kadejakých, či sú na nejakých postoch alebo nie sú, by
sme mali mať rovnaký meter. Prečo sa u niekoho čin prešetruje dlhšie, u niekoho je čin vyšetrený za pár dní, možno aj hodín. Prečo sa skutky stanú a odrazu sa nestanú? Čo to za demokraciu sme si zvolili? Naozaj sme v Nežnej revolúcií bojovali práve za toto? Chceli sme takýto zlý, krutý svet, kedy každý deň rozmýšľame, ako ďalej žiť? Áno, chceli sme slobodu. Len poniektorým pri moci sa pojem demokracia a sloboda totálne vytratil z mysle. Sme zasypaní dezinfomáciami, ktoré na nás striehnu na každom rohu, v stánku, v TV, rádiu, na plagátoch, bilbordoch.... V skutočnosti sa nikomu a ničomu nedá veriť, môžeme veriť, už len sebe.
Držím si palce, aby sme v tejto demokratickej krajine vydržali slušne a na určitej úrovni žiť, lebo neviem, neviem, či práve zbalenie kufra bude tým najsprávnejším riešením. Vidím (teda počujem), čo sa deje v iných vyspelejších štátoch. A ani takto nechcem žiť - v strachu a obavách o holý život!!! Ale keby som mala čarovný prútik Harryho Pottera, určite by som odčarovala všetkých tých hadov, ktorí si hovoria, že sú hlasom ľudu...
Peknú poslednú májovú nedeľu prajem *m
Nedá sa nevnímať svet okolo nás. Síce veľmi nepozerávam správy, pretože v tom čase dávam deti spať, no rádio mám zapnuté a z neho niekedy šľahajú hrozivé informácie. Ako napríklad udalosti v Manchestri, je strašné, čo sa vo svete deje. Alebo si zoberme len také naše malé Slovensko. Asi sa stane bežnou záležitosťou, že skutky sa nestali. Že na ľudí kadejakých, či sú na nejakých postoch alebo nie sú, by
sme mali mať rovnaký meter. Prečo sa u niekoho čin prešetruje dlhšie, u niekoho je čin vyšetrený za pár dní, možno aj hodín. Prečo sa skutky stanú a odrazu sa nestanú? Čo to za demokraciu sme si zvolili? Naozaj sme v Nežnej revolúcií bojovali práve za toto? Chceli sme takýto zlý, krutý svet, kedy každý deň rozmýšľame, ako ďalej žiť? Áno, chceli sme slobodu. Len poniektorým pri moci sa pojem demokracia a sloboda totálne vytratil z mysle. Sme zasypaní dezinfomáciami, ktoré na nás striehnu na každom rohu, v stánku, v TV, rádiu, na plagátoch, bilbordoch.... V skutočnosti sa nikomu a ničomu nedá veriť, môžeme veriť, už len sebe.
Držím si palce, aby sme v tejto demokratickej krajine vydržali slušne a na určitej úrovni žiť, lebo neviem, neviem, či práve zbalenie kufra bude tým najsprávnejším riešením. Vidím (teda počujem), čo sa deje v iných vyspelejších štátoch. A ani takto nechcem žiť - v strachu a obavách o holý život!!! Ale keby som mala čarovný prútik Harryho Pottera, určite by som odčarovala všetkých tých hadov, ktorí si hovoria, že sú hlasom ľudu...
Peknú poslednú májovú nedeľu prajem *m
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára