22. 5. 2018

Moja mama alebo aká matka taká Katka

52. ŽIVOT OBYČAJNEJ MATKY

     Kým som sa stala mamou, hovorievala som si, že nikdy nebudem ako moja mama. No po piatich rokoch materstva môžem pokojne skonštatovať, že niektoré maniére som prevzala od nej (nevedemky). A až teraz som začala chápať jej rodičovskú logiku.


Určite to poznáte aj vy a aj vaša mama bola niekedy poriadne zlá a odporná. Moja bola v istom čase najodpornejšia  na svete! Kým iné deti behali po dedine, hrali skrývačky či naháňačky ja (čítaj my - aj ďalšie sestry) som musela vyťahovať burinu zo všetkých druhov zeleniny. Neraz sa stalo, že v rýchlosti bola vytiahnutá aj malá mrkvička. Nepomáhalo ani keď prišli kamarátky prosíkať k plotu. Mohli sme ísť, iba keď sme robotu dokončili. Porušovala všetky zákony o práci detí, museli sme upratovať, umývať riad, žehliť, variť, polievať kvety, vysávať...
Mama mi nekúpila keksu, vždy som sa musela so sestrami podeliť akokoľvek bola veľká. Malinovku 0,33 ml som pila na striedačku so sestrami, kto mal väčší glg vypil viac. Mama mi dovolila ísť v piatok večer zabávať sa, ale v sobotu skoro ráno som musela byť ako rybička a vyluxovať celý dom. Predpokladám, že v noci rozmýšľala, akú prácu mi dá. Nedovolila mi vyspávať, všetko po mne skontrolovala, a nebodaj našla niekde prach bol oheň na streche. Ani v nedeľu som nespala dlhšie, musela som variť s ňou, teda asistovať jej, bola to najväčšia nočná mora. 
Moja mama vždy musela vedieť kam idem, s kým idem a kedy prídem. Nestalo sa, že nevedela kedy som prišla. Ona nikdy nespala, len jej telo oddychovalo. Moja mama mi dávala rôzne otázky kedy? kde? s kým? ako? prečo? Moja mama ma milovala natoľko, že ma nechala spoznať, čo je láska a prevziať zodpovednosť za svoje činy. Vedela, že moje srdce bude ubolené, ale ja som ju nepočúvala. Moja mama vedela, čo sa stalo na braneckom skôr ako som prišla domov. Doteraz tomu nerozumiem. Vedela čítať myšlienky a mala 125 očí. Moja mama mi nikdy nekúpila mobil, lebo vedela, že si ho viac budem vážiť, keď si ho kúpim sama. Moja mama mi dovolila ísť na vysokú školu a prežiť život bez nej. Moja mama mi veľakrát povedala NIE a teraz ju chápem, aké to bolo pre ňu ťažké. Nie, nesmieš robiť toto, nesmieš ísť tam, nesmieš si kúpiť toto, nesmieš sa pozerať, nesmieš tak rozprávať, nesmieš sa zlostiť, nesmieš byť nezodpovedná, nesmieš...


Pozorujem na sebe, že aj ja často deťom hovorím NIE. Nesmieš sa biť, nesmieš do seba strkať, nesmieš byť skúpy, nesmieš robiť toto, nesmieš tak rozprávať, nesmieš sa tak správať, nesmieš ma zlostiť...nesmieš...
Kvôli mojej mame som zmeškala veľa vecí, ktoré mi nedovolila. Kvôli nej som nikdy nebola zatknutá za výtržníctvo či vandalizmus, kvôli nej viem variť, upratovať, robiť si komíny v skrini. Kvôli nej som odišla z domu ako vzdelaná žena, ktorá si založila rodinu, keď na to prišiel čas. Kvôli nej sa snažím byť čestná a kvôli nej (predpokladám) som rovnako odporná a zlá mama pre svoje deti. Ale vôbec jej to nezazlievam. Som rada, že bola taká zlá, odporná a protivná. Ktovie aká by som bola, keby taká nebola...Takže mami, ďakujem Ti za to!!!

Tak čo, bola aj vaša mamina odporná???
Majte pekný májový týždeň *m

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára