Aj Vy máte taký pocit, aj Vám niekedy zablúdia myšlienky, aj Vy sa niekedy stratíte v celom tom kolobehu denno denných povinností? Mne sa to sem-tam stáva. Odkedy začala jeseň, cítim sa viac unavená, a tak moje myšlienky veľakrát zablúdia do neznáme. Hlavne cestou domov z práce, kedy snívam. Hľadám si tridsaťpäť minút. Nájsť si však tých pár minút v ustavičnom dennom kolobehu je na nezaplatenie. Popravde od 23. septembra 2015 (kedy oficiálne začala jeseň) som si tých pár minút našla len päťkrát. A to už ubehlo štrnásť dní. Uff! Nejako mi nefunguje to moje predsavzatie :)
Pýtate sa načo mi je tridsaťpäť minút denne?
Na prečítanie/dočítanie knihy, ktorú mám rozčítanú od marca, lenže pri Šimonovi mám problém sa k nej dostať a nerada čítam po jednej dvoch stranách. Potom sa strácam. Na kúpeľ, po ktorom túžim od narodenia môjho syna. Ešte aj penu do kúpeľa som dostala, a vôbec som ju nevyužila. Na dopitie rannej kávy poobede. Ako dnes, keď som došla z práce. Na prečítanie môjho obľúbeného časopisu v posteli s "dvadsiatimi" vankúšmi a so šálkou teplého čaju alebo čokolády. Na poobedňajší spánok/relax/oddych, ktorý (v dobrom) závidím všetkým deťom v škôlke. Na nalakovanie si nechtov, ktoré boli naposledy skrášlené v máji (ani si nepamätám) a to som si kúpila minimálne tri nové laky, no boli vyskúšané len na palci. Na kozmetiku, na ktorej som bola pred rokom a pol a tým sa to moje mamičkovské kozmetikovanie skončilo. Na návštevu lekára, ktorú už dobrý tretí mesiac odkladám a choroba sa stála vracia a vracia. Beštia jedna. Na prechádzku po nákupnom centre, kedy by som sa snáď aj niečím potešila. Na bicyklovanie, ktoré som pravidelne chcela uskutočňovať od začiatku septembra, kedy sme Šimona dali do škôlky.Viete koľkokrát som sa bicyklovala? Raz! A ešte som dvakrát bola na pošte. Na vyloženie nôh pred telkou. Na pozretie obľúbeného filmu. Na urobenie darčeka pre kamarátku, ktorý potrebujem už túto sobotu. Na vytlačenie rodinných fotografií. Na vyzdobenie bytu jesennými dekoráciami. Na "slnenie" sa na slniečku. Na kreslenie, ktoré som kedysi zbožňovala. Na porozprávanie sa s orchideami. Na namočenie nôh do slanej vody. Na vypitie vínka s manželom. Na objímanie sa s manželom.... Je toho tak veľa.
Ale keďže žijem v ustavičnom kolotoči, tak ako aj Vy. Tých pár minút si oddnes určite nájdem na ktorúkoľvek činnosť. Skúste aj VY pouvažovať, čo by ste chceli robiť počas tých pár minút?
Fotky sú z Kvačianskej doliny, fotené kedysi dávno, no sú krásne jesenné.
Majte pekný deň a nájdite si pár minút na.....hocičo :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára