Hrad Dunajec v Niedzici

V súčasnosti sú naše rodinné výlety veľmi spontánne, neplánované. Často ešte večer pred spaním nemáme ani šajnu, že niekam pôjdeme. Sem-tam sa nám stalo, že pri raňajkách sme sa rozhodli ísť na výletik. Na nete sme omrkli trasu, aby sme aspoň trochu mali predstavu o ceste. Zbalili haky-baky, hlavne pre malého, a vyrazili. Nebolo tomu inak ani teraz!

Na takéto výlety chodíme iba v nedeľu, kedy má manžel voľno. 

Niedzica je miesto, ktoré sa nachádza tesne za hranicami Slovenska na poľskej strane. Tam sa nachádza hrad Dunajec, ktorý je síce maličký, no stojí za to ho vidieť. Hrad je na pravej strane nádrže Czorsztyńskie. Hrad je zachovaný takmer v celom rozsahu. Sprístupnené sú komnaty horného a stredného hradu.
Hrad patril od založenia až do roku 1920 pod Uhorskú správu a Uhorským šľachtickým rodom.. Po tomto roku pripadol aj s okolitými obcami Poľsku.
K hradu vedie dláždená cesta na umelo vytvorenom príjazde. Vchádza sa doň starou bránou, nad ktorou sa nachádza erb Horváthovcov i dátum ukončenia prestavby hradu - rok 1601. Hrad je maličký, takže sa nemusíte báť, že prehliadka bude dlhá a nudná. Všetko prejdete za pár minút.

Je to malebné miesto a pohľad z terasy hradu na vodnú nádrž stojí za všetky drobné. Pôsobí to ako balzam na dušu, taký oddych, relax po namáhavom týždni.

Pikošky:

• Hrad bol pre panovníkov dosť studený. Preto sa nezachoval ani jeden kus nábytku. Aby im bolo teplejšie použili nábytok ako materiál na kúrenie a pritom bol prelom leta a jesene. Cez zimy tam neprebývali.
• Uprostred nádvoria sa nachádza studňa hlboká 60,5 metra. Neznáma žena (asi panovníkova žena) do nej spadla, keď vyskočila z okna. Panovník bol z toho nešťastný a vykrikoval je meno do studne a z večera do rana mu vypadali vlasy. Čo znamená, že sa viaže k tomuto príbehu povera. Ktokoľvek zakričí meno svojej milej do studne, mu z večera do rána vypadajú vlasy.

Už cestou sme boli uchvátení krásnou prírodou Pienin a keby bol náš synček  trošičku starší určite by sme išli aj na splav Dunajca, ale to nabudúce. Máme ešte čas! Očaril nás ja Červený Kláštor, ale to tiež nabudúce. Jedine, čo je odpudzujúce sú slovenské cesty. Poznáte to kde tu jama, potom frézovanie, nebodaj aj práca na ceste (aspoň také označenie) a semafor tam, kde sa nič nerobí. No keď vydržíte všetky tie peripetie, miesto určenia sa vám určite bude páčiť.  

Cez priehradu vedie most, ktorý je spojený s hrádzou, kde môžete vidieť ako sa spúšťa voda pri  naplnení nádrže. Most je namaľovaný 3 D obrazom a zaujme návštevníkov na prvý pohľad.