10. 5. 2016

Sme ozaj osamelé?

3. ŽIVOT OBYČAJNEJ MATKY

Milé maminky, milé ženy,

určite mi dnes dáte za pravdu! Totižto, stalo sa čosi (pre mňa) nezvyčajné. Ostala som v byte sama. Sama medzi štyrmi stenami. Odkedy mám syna stalo sa to iba raz, kedy som bola psychicky vyčerpaná a v emočnom záchvate som vyčítala manželovi, že sa nevenuje synovi. Vtedy odišli k jeho rodičom na niekoľko hodín.



No teraz ho zobral takmer na celý deň a mne vo dverách povedal (manžel), že nech nič nerobím. Nech oddychujem!!! Počúvla som ho!!! Veď nepočúvnuť manžela sa nesmie. :) Všakže! Nerobila som nič! 
Drahé mamičky/ženy možno budete súhlasiť, že po piatich hodinách som si pripadala veľmi osamelá. Jasné! Mohla som ísť von, vymetať obchody, kávičkovať s kamoškou, ísť ku kozmetičke, lenže z istých dôvodov (o ktorých sa dozviete inokedy) nemôžem. Nič z toho!!! Žiadne dlhé prechádzky v prírode s foťákom v ruke, žiadne nákupy, žiadne kávičkovanie, preto som celý deň preležala doma v posteli. Ničnerobenie malo však svoje čaro. Uvedomila som si, že odkedy sa nám narodil Šimon, odvtedy som sa nikdy necítila sama.
Áno, dieťa je do určitého veku taký malý prísavník, resp. guľa na nohe, ktoré sa na vás sto percentne spolieha. Vy mu venujete celý svoj čas, akosi zabúdate na seba, ale o to je náš život krásny, pestrý a hlavne NIKDY NIE OSAMELÝ. Ste tu pre neho 24 hodín denne a ono sa vám odvďačí láskou. Láskou v podobe objatia, pohladenia, úprimnými slovami ľúbim ťa. Ten pocit radosti, šťastia, plnosti je na nezaplatenie. Uvedomíte si, že všetka tá obeta ako odchod z práce, odchod z milovaného mesta, zmena životného štýlu..... stojí za to, aby ste svoje dieťa pripravili na svet, aby ste si užívali chvíle so synom/dcérou, pretože nemusí sa to nikdy opakovať.
Vždy som tvrdila, že život na materskej dovolenke alebo rodičovskej ma ubíja, nudí ma. Stále som sa hľadala, hľadala som niečo, čo by malo zmysel, kedy by som bola osožná a šťastná. Až teraz viem, že najväčším zadosťučinením je VÝCHOVA NÁŠHO SYNA, pretože on je v mojom živote momentálne to najdôležitejšie na svete. Už sa nebudem hnať za niečím.... Jednoducho toto je moja cesta. Toto je môj zmysel života.
Snáď budete súhlasiť mamičky/ženy, čo tu tvrdím, a aj napriek tomu, že sú aj zlé dni, kedy sme emočne vypäté, psychicky na dne, ratolesti nám lezú na nervy a chceme byť chvíľu samé, aj napriek všetkému svoje deti milujeme a venujeme sa im s láskou a obetou. Nič na svete predsa nenahradí vzťah MATKY S DIEŤAŤOM.
Niekedy potrebujeme, aby sa nám stalo niečo príliš obyčajné ako byť osamelé, aby sme pochopili, aký je život krásny...
Pre vás budúce mamičky len jedna vec. Nebojte sa/nehanbíte sa poplakať si, ak budete chcieť. Častokrát plač pomôže dostať zo seba tú zlobu, čo v sebe dusíte. Nikto nepovedal, že materstvo je prechádzka ružovou záhradou. Tak veľa trpezlivosti a chuti do života prajem.



Ešte sa vyjadrím k fotkám. Prvá ma zaujala asi pred pol rokom, keď som chodila na pár hodín do práce, všimla som si rozbitý chodník. A toto som videla. I napriek tomu, že chodníky sú v tomto meste porozbíjané, tento motív na mňa pôsobil každý deň príjemne, pozitívne.
K ďalším dvom fotkám neviem či treba komentár. Veď mamička sa nemôže nudiť na MD, resp. RD. A poriadok musí byť. Vždy a všade!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára