Drahé maminky/ drahé ženy,
zdôverím sa Vám s pocitmi, ktoré prežívam v ostatnom čase. To moje odmlčanie malo svoje dôvody. Som totiž druhýkrát tehotná.
Pravdupovediac, keď som sa už odhodlala pre druhé dieťa, bolo to z jedného najdôležitejšieho dôvodu a to, aby Šimon nevyrastal sám. Stále viac a viac som si všímala ako mu súrodenec chýba, resp. niekto s kým by sa mohol hrať. Totižto bývame v meste cca 3 roky a nemáme tu nejakých priateľov, známych, rovesníkov s rovnakými alebo podobnými záujmami. Aj keď poznám pár mamičiek, nestretávame sa pravidelne/často.
Moje prvé tehotenstvo bolo bezproblémové. Dokázala som maľovať plot, maľovať steny bytu, byť v prašnom prostredí, dvakrát týždenne cestovať autobusom približne 100 km, pracovať, brigádovať, riešiť prerábku bytu, existovať na troch miestach a stihla som aj upratať a poumývať okná :) Neboli žiadne dôvody, aby som musela spomaliť. No dobre od ôsmeho mesiaca mi opúchali nohy, ale nebolo to nič hrozné.
Presne také som očakávala aj druhé tehotenstvo. Naplánovala som si činnosti, ktorým sa budem venovať a začala sa tešiť. Lenže človek mieni, pán boh mení. Zdanie často klame! Naivne som si myslela, že to bude ako pri prvom tehotenstve, ba dokonca aj lepšie. LENŽE NIE JE TEHOTENSTVO AKO TEHOTENSTVO.
Nedajú sa porovnať dve zdanlivo rovnaké veci. Keď som zistila, že som v tom, bolo mi všetko jasné. Únavu, ktorú som od septembra pociťovala som pripisovala najprv práci, novým povinnostiam so synom - škôlka, potom jeseni... Až neskôr mi došlo, že tá hrozná únava, ktorá sa dostavila vždy na obed patrila tehotenstvu. Vždy som si musela aspoň na hodinku zdriemnuť.
Pri prvom tehotenstve som nevedela, čo je to nevoľnosť. Ak nerátam podvečer, keď sme išli s manželom na bláznivý kolotoč a po ňom mi prišlo veľmi zle. Ale to som nevedela, že som tehotná. Najprv som jej nepripisovala význam, mohla som zjesť niečo, čo podráždilo žalúdok. Problém bol v tom, že nevoľnosti sa akosi opakovali. Bolo to takmer dennodenne, v tom čase som nemala chuť ani žiť, nič sa mi nechcelo, mala som problém vstať z postele a fungovať. Stalo sa, že som neprišla do práce, lebo som jednoducho nevládala. Len kvôli Šimonovi som každý deň vstala z postele a snažila sa ako tak fungovať v rámci štyroch stien nášho bytu. Nebyť syna, určite by som tieto dni preležala v posteli. Nervy som mala na dranc! Bola som deprimovaná, sklamaná, zúfala... Nevedela som ako ďalej!
Po troch mesiacoch som si tehotenstvo chcela už len užívať. Možno to trvalo pár dní, ale nebolo to ako pri prvom, že som bola plná energie, eufórie, šťastia.
Nevoľnosti vystriedali časté choroby. Nádcha bola na dennom poriadku, prekonala som tri angíny. Vyliečila som ich doma, pomocou čaju, citrónov, medu, cibule a jazvečej masti. Zväčša angína prešla do troch - štyroch dní. Lenže tretia angína prešla do zápalu prínosových dutín a to už museli nastúpiť antibiotiká. Vedela som, že toto neprechodím, nepreležím, že som v akútnom stave. Brala som najsilnejšie atb, aké som mohla a modlila som sa, aby zabrali. Všetky choroby som pravdepodobne chytila od syna, ktorý začal chodiť do škôlky a bol často chorý. Po tomto už v škôlke nebol. Chcela som úspešne a už bez chorôb priviesť dieťa na svet.
Všetko bolo - konečne - na dobrej ceste. Spokojná, vyrovnaná, zdravá. Ale čert nikdy nespí! Keď som išla v 26 tt na poradňu, doktor mi oznámil, že som otvorená na dva prsty a mám si dávať pozor, menej chodiť, šetriť sa. Ďalšia nečakaná správa. Tak od toho týždňa sa snažím nechodiť viac ako je to nutné, nerobiť nič, čo nie je dôležité, aspoň som sa dostala ku knihám a som stále so synom.
Teraz sme už v 35 tt, panva ma bolí stále viac, bedrové kĺby to niekedy nezvládajú, kŕče v nohách sú na dennom poriadku a bruško je stále väčšie a väčšie a niekedy zavadzia, ale už to dáme, zvládneme to a vydržíme. Keď sme prekonali toto všetko, tých pár týždňov bude malina. Už sa len pripravíme na pôrod a ďalšiu životnú zmenu, ktorú nám drobec prinesie.
Každopádne milé budúce mamičky nezúfajte, nie je pravidlo, že aj vy to musíte mať také. Každé tehotenstvo je individuálne a akákoľvek rada je neprenosná. Musíte sa hlavne pripraviť, že vás čaká namáhavý výstup na Gerlach. Ako som už písala, priviesť dieťa na svet je najväčším darom ženy a nie všetky to máme umožnené. Preto sa spoločne tešme, aj keď sme zúfalé, frustrované, urevané, nervózne.
Pekný víkend aj keď upršaný :)
Pekný víkend aj keď upršaný :)
Dobrý deň, Lucia Žitňanská, takmer som prišiel o život, keď moja štvorročná milenka zostala s inou ženou. Každý deň som plakal a triezvy, až kým to nebolo také zlé, že som prišiel o pomoc na internet. A videl som svedectvo kúzelníka, ktorý pomáha dáme menom Denisa Saková, a povedal som, že to skúsim, tak kontaktujem ho za pomoc a vrhá na mňa milostné kúzlo, ktoré používam pri získavaní mojej lásky späť a teraz som šťastná žena. Za to, čo si pre mňa urobil, neprestanem zdieľať tvoje dobré meno ľuďom tam za dobrú prácu, ktorú si pre mňa urobil. Dúfam, že Boh vám žehná, pretože mi pomáhate získať moju lásku späť. Je ideálne, keď som to publikoval v miestnych novinách pre Dr. Amiso v iných, aby som k nemu priviedol viac zákazníkov. , V prípade problémov so zdravím alebo vzťahom, tehotenstva alebo rakoviny, prípadov HIV alebo rozvodu vám vaša spoločnosť odmietne zaplatiť. V prípade akýchkoľvek problémov ho kontaktujte na herbalisthome01@gmail.com a on je jedinou odpoveďou na všetky vaše problémy.
OdpovedaťOdstrániť