Láskavé mamičky/ ženy,
či chceme alebo nechceme, či sa nám to páči alebo nepáči ďalšími osobami (okrem matky a otca), ktoré vplývajú na výchovu našich detí sú starí rodičia, resp. naši rodičia. Buď priamym kontaktom, alebo prostredníctvom rôznych príkazov, zákazov a noriem, ktoré nám vštepovali do hlavy počas nášho detstva. Oboje má svoju dôležitosť.
Preto je dobre sa čas od času zamyslieť, ako nás naši rodičia "naprogramovali". Nie je na škodu zmapovať vlastné spomienky a zážitky z detstva. Mnohé veci s veľkou pravdepodobnosťou zopakujeme vo výchove svojich detí.
Pomoc starých rodičov je na nezaplatenie. Mama vám vie pomôcť, poradiť pár dni po narodení dieťaťa, čo vám môže dopomôcť k rýchlejšiemu zotaveniu sa po pôrode. Ako veľmi príde vhod, keď vám pokočíkujú dieťa a vy máte pár minút/hodín pre seba...iba pre seba. Staršie deti môžu s nimi tráviť prázdniny . Vy si môžete oddýchnuť, v práci nemusíte vyberať celú dovolenku. Viete, že o vaše dieťa je stopercentne postarané.
Samozrejme aj na starých rodičov "treba dávať pozor". Predsa len vnúčatám dovolia všetko. Takmer žiadne mantinely nemajú. Pamätám si ako náš syn vyhádzal všetky hrnce i varechy z babkinej kuchyne. Dovolila mu to! Lenže on to začal robiť aj doma. Museli sme si to vyjasniť s babkou i so synom. Doma má jednoznačné hranice, čo robí pri babke je na nej (samozrejme, keď tam nie som).
Sladkosti sú tiež samostatná kapitola. Mohla som sa akokoľvek snažiť a nedávať svojmu dieťaťu sladkosti. Do roka mal max. piškótku. Lenže prišla babka z horalkou, dedko z lízankou a už sa nedalo "dobrotám" zabrániť. Rozčuľovanie bolo márne! Za každým sa to opakovalo.... Ale veď oni sú tu na to, aby tie naše deti tak trochu aj rozmaznali a dali/kúpili im všetko, čo si ich srdce zažiada. Nahrádzajú si čas, ktorý nevenovali svojim deťom a dávajú im to, čo nemohli nám dať. Sú jednoducho neohodnotení v tomto smere. Aj oni vplývajú na vývoj nášho dieťaťa. Netreba im brániť v kontakte, treba nájsť správnu zhodnú cestu, ktorá bude pre všetkých prístupná. Ďakujem im za to, ako sa vedia tešiť....
Niekedy sa zamyslím ako sa správam. A uvedomím si, že robím to, čo robí/robila moja mamka. Zväčša sa správame a konáme ako nám to vštepili naši rodičia. Ak nechceme, aby naše dieťa robilo to alebo ono, nerobme ani mi také "chyby" ako naši rodičia. My formuje svoje deti, na nás záleží akí budú, preto sa aj tak správajme. Prvých šesť rokov v živote dieťaťa je najdôležitejších. Je to krehký a nežný svet a deti sú v ňom najzraniteľnejšie. A aj my by sme mali byť citlivejší a vnímavejší. Ak zvládneme toto, máme tak trochu vyhraté. Netreba lamentovať, ale konať a predchádzať zbytočným neprimeraným správaniam. Deti majú vysokú schopnosť empatie. Keď sa mamina smeje, smeje sa aj ono. Keď je mamina milovaná i dieťa sa cíti milované. Ak je smutná i ono je smutné. Dieťa jednoducho žije s nami. Učí sa od nás. Zamyslíme sa, čo všetko sme prevzali od rodičov. Ak nechceme, aby dieťa bola také alebo onaké, nerobme to. Chce to len trpezlivosť a všetko sa dá zvládnuť. Veľa šťastia pri formovaní a výchove našich detí. A veľa trpezlivosti so starými rodičmi. Nechajme im priestor .....vyhrať sa a tešiť sa z vnúčat.
Príjemný prvý prázdninový deň *m
Pomoc starých rodičov je na nezaplatenie. Mama vám vie pomôcť, poradiť pár dni po narodení dieťaťa, čo vám môže dopomôcť k rýchlejšiemu zotaveniu sa po pôrode. Ako veľmi príde vhod, keď vám pokočíkujú dieťa a vy máte pár minút/hodín pre seba...iba pre seba. Staršie deti môžu s nimi tráviť prázdniny . Vy si môžete oddýchnuť, v práci nemusíte vyberať celú dovolenku. Viete, že o vaše dieťa je stopercentne postarané.
Samozrejme aj na starých rodičov "treba dávať pozor". Predsa len vnúčatám dovolia všetko. Takmer žiadne mantinely nemajú. Pamätám si ako náš syn vyhádzal všetky hrnce i varechy z babkinej kuchyne. Dovolila mu to! Lenže on to začal robiť aj doma. Museli sme si to vyjasniť s babkou i so synom. Doma má jednoznačné hranice, čo robí pri babke je na nej (samozrejme, keď tam nie som).
Sladkosti sú tiež samostatná kapitola. Mohla som sa akokoľvek snažiť a nedávať svojmu dieťaťu sladkosti. Do roka mal max. piškótku. Lenže prišla babka z horalkou, dedko z lízankou a už sa nedalo "dobrotám" zabrániť. Rozčuľovanie bolo márne! Za každým sa to opakovalo.... Ale veď oni sú tu na to, aby tie naše deti tak trochu aj rozmaznali a dali/kúpili im všetko, čo si ich srdce zažiada. Nahrádzajú si čas, ktorý nevenovali svojim deťom a dávajú im to, čo nemohli nám dať. Sú jednoducho neohodnotení v tomto smere. Aj oni vplývajú na vývoj nášho dieťaťa. Netreba im brániť v kontakte, treba nájsť správnu zhodnú cestu, ktorá bude pre všetkých prístupná. Ďakujem im za to, ako sa vedia tešiť....
Niekedy sa zamyslím ako sa správam. A uvedomím si, že robím to, čo robí/robila moja mamka. Zväčša sa správame a konáme ako nám to vštepili naši rodičia. Ak nechceme, aby naše dieťa robilo to alebo ono, nerobme ani mi také "chyby" ako naši rodičia. My formuje svoje deti, na nás záleží akí budú, preto sa aj tak správajme. Prvých šesť rokov v živote dieťaťa je najdôležitejších. Je to krehký a nežný svet a deti sú v ňom najzraniteľnejšie. A aj my by sme mali byť citlivejší a vnímavejší. Ak zvládneme toto, máme tak trochu vyhraté. Netreba lamentovať, ale konať a predchádzať zbytočným neprimeraným správaniam. Deti majú vysokú schopnosť empatie. Keď sa mamina smeje, smeje sa aj ono. Keď je mamina milovaná i dieťa sa cíti milované. Ak je smutná i ono je smutné. Dieťa jednoducho žije s nami. Učí sa od nás. Zamyslíme sa, čo všetko sme prevzali od rodičov. Ak nechceme, aby dieťa bola také alebo onaké, nerobme to. Chce to len trpezlivosť a všetko sa dá zvládnuť. Veľa šťastia pri formovaní a výchove našich detí. A veľa trpezlivosti so starými rodičmi. Nechajme im priestor .....vyhrať sa a tešiť sa z vnúčat.
Príjemný prvý prázdninový deň *m
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára