5. 10. 2016

Ďakujem, že......

21. ŽIVOT OBYČAJNEJ MATKY

Milé mamičky/ ženy,

keď sa raz rozhodnete mať deti, už nikdy nebudete osamelé a zároveň nastúpite do kolotoča, z ktorého nie je možné vystúpiť.


Je krásne byť mamou. Škoda len, že niekedy nemôžeme vykonávať túto rolu na 100%. Život prináša rôzne situácie, s ktorými sa musíme popasovať.
Dnes sa chcem aj touto cestou veľmi pekne, z celého srdca poďakovať svojim deťom. Prečo? Pretože so mnou prežili tri náročné dni i noci, kedy som nevládna, vyčerpaná, unavená ležala v 40-tkách teplotách v posteli. Od malička sú silnými osobnosťami prejavujúce empatiu, lásku, podporu ....


Moje najväčšie poďakovanie patrí dcérke Adelke, ktorá bude mať síce len štyri mesiace, ale tvárila sa a správala sa ako najsilnejšia žena pod slnkom. Ďakujem, že bola a aj je dobrou dcérou. Ďakujem za je vnímavosť a empatickosť. Ďakujem, že sa na nič nepýtala, a predsa sme si v tomto náročnom období rozumeli. Ďakujem, že  spinkala, keď som i ja potrebovala spať. Ďakujem, že pri mne len tak ležala a hrala sa, keď som ja neschopne ležala. Ďakujem, že pochopila, keď som jej nevedela podať hračku, lebo som sa nedokázala otočiť. Ďakujem, že sa uspokojila s tými hračkami, čo mala. Ďakujem jej za úsmev vo chvíli, keď som sa cítila veľmi zle. Ďakujem za pohladenie v čase, keď mi bolo najhoršie. Ďakujem za nemé pohľady, z ktorých som čerpala energiu na uzdravenie. Ďakujem za jej pokoru, lásku, nehu, opateru, vľúdnosť, trpezlivosť, podporu, ktorú vyjadrila svojimi gestami i správaním. Je až neuveriteľné ako sme sa zladili bez toho, aby sme si niečo povedali. Ďakujem za  jej srdečnosť, ohľaduplnosť, oporu v týchto náročných dňoch. Ďakujem jej za každú iskierku v očiach, ktorú mi darovala, aby som sa rýchlo vyliečila. Cítila som obrovskú spätosť, súhru dvoch ľudí i duší.

Láska medzi dieťaťom a matkou sa nedá opísať.

Samozrejme, nezabúdam ani na svojho syna Šimonka. Je na náš "veľký, silný chlop", ktorý vie byť veľkou oporou. Veľa so mnou prežil počas dní, keď som bola tehotná. Stal sa z neho trpezlivý, chápavý, ohľaduplný chlapček, ktorý mi pomáha v každej situácií. I teraz, keď som bola chorá bol pre mňa oporou za čo mu z celého srdca ďakujem.
Ďakujem za vodu, ktorú mi priniesol, keď so ho poprosila. Ďakujem, že zabával sestru, keď som ja nemohla. Ďakujem za lásku, ktorú prejavuje k svojej sestre. Ďakujem za objatie, keď som mala slzy na krajíčku. Ďakujem za slova útechy, keď som nevedela ako ďalej. Ďakujem za dve najkrajšie slová "ľúbim ťa" vo chvíli, keď to najmenej očakávam. Ďakujem, že sa hral sám, lebo ja som nevládala. Ďakujem, že je mojim ne/poslušným synom, ktorý prinesie servítku, keď mám slzy na krajíčku.


ĎAKUJEM Bohu, Životu, že mám takéto deti. Verím, že z nich vyrastú milujúci, ohľaduplní, pozorní, láskaví ľudia.
Ďakujem za silu, ktorú mi dodávajú. Ďakujem, že môžem byť ich mamou. Ďakujem, že máme medzi sebou také silné puto a že si rozumieme aj bez slov. Je krásne vidieť ako sa deti formujú pred vašimi očami.

Milujem Vás najviac na svete "dzeci moje" :-)

Máte aj vy podobnú skúsenosť? Cítite to spojenie s deťmi?

Majte pekný (aj keď upršaný) deň *m

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára