Za nami je prvý jesenný víkend a mne neostáva nič iné len preklikávať letné fotky v PC alebo mobile a spomínať na tie krásne slnečné dni (aj keď ich nebolo veľa) plné šantenia, radosti, smiechu, hier, vody... Jednoznačne patrím do skupiny teplomilných ľudí a každučký jeden rok o takomto čase sa túžim presťahovať k moru, kde je fantasticky teplo. Lenže stále som len pri túžbe, a tak ostávam tu na Slovensku, kde som minulý týždeň preorganizovala skriňu a letné veci som odložila na zimný spánok. Ešte horší pocit som mala, keď som začala vyťahovať bundy, kabáty, svetre a šály. Ach jááj, aj teraz sa mi zviera žalúdok.
Neostáva mi nič iné, len sa s tým zmieriť. Predsa len ako mamina na rodičovskej dovolenke nemám schopnosť zastaviť chod prírody, teda ročných období :-).
Momentálne mi veľmi pomáha veta, ktorú si každý deň donekonečna hovorím: "Teplo je len stav mysle a duše." Počula som ju v rádiu, neviem, kto ju vyslovil, či nejaký moderátor, alebo meteorológ, alebo psychológ, len viem, že v konečnom dôsledku má pravdu. Nastavila som sa tak, že mi vôbec nie je chladno, že všetko je perfektné, že prichádza krásna, farebná jeseň, ktorú z pohľadu sa meniacej prírody neskutočne milujem. Že vlastne uvidím ako príroda žije svoj život, lebo aj ona sa prispôsobuje počasiu a začína hrať rôznymi farbami. Že život musí ísť ďalej, aby mi priniesol radosti i starosti, šťastie i závisť, smiech aj slzy, úspechy i pády, lebo iba tak pochopím, čo má v živote zmysel, a prečo sa oplatí žiť. Lebo iba tak si môžem plniť sny a túžby. Lebo iba tak sa dokážem tešiť z maličkosti.
Listy sa pred očami menia na celú maliarsku paletu a to je to naj, čo na tomto ročnom období obdivujem. Tú zmenu, krásu krás, ktorú aj keď vidíme, ale často si neuvedomujeme aká je tá naša zemeguľa dokonalá. Stále tvrdím, že príroda nám ukazuje len to, čo chce, aby sme videli. Ona ešte má v zálohe tajne tromfy.
Sem-tam sa prichytím pri fotkách z leta, no to len preto, aby som videla, ako nám tie naše deťúrence vyrástli a koľko huncútstiev vyprodukovali. S príchodom ročných období sa menia aj oni, vyvíjajú sa, rastú, stále viac vnímajú okolitý svet a učia sa novým veciam. I toto leto vyrástli, malá piškota začala chodiť a pre ňu sa teda pohľad na svet naozaj zmenil. Chce byť všade, spoznávať všetko, ale "veľký brat" jej ukazuje, kde sú mantinely. Čo môže a čo nie. Výhoda staršieho súrodenca, niektoré veci sa naučila sama, prirodzene od brata, ale to je na inú tému.
Preto nezabudnite "teplo je len stav mysle a duše" a prežívajte krásnu jeseň so všetkými kladmi i zápormi. Užívajte si slnečné lúče, kým je to možné...tak šup, šup do prírody!!!
PS: Tie naše deťúrence sa ničoho neboja. Kravy??? Kozy? Pohoda
Majte krásny slnenčný deň *m
Majte krásny slnenčný deň *m
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára