Je niečo pred dvadsiatou hodinou a ja fičím von. Prišla kamoška z Oravy a ja sa konečne môžem "vyvenčiť". Vyštafirovaná vybehnem z vchodu, na chodníku vidieť mamičky s deťmi. Hovorím si: "Ešteže moje deťúrence spia a ja pokojne s úsmevom násťročnej si môžem vykračovať do ulíc..." Nie som nejak zvlášť vyobliekaná, ale klobúk mi dodáva iný šmrnc :-). Som šťastná. Vidieť to na mojej tvári. Ani mejkapu som nevenovala extra pozornosť, stačila mi špirála a rúž. Bez neho ani na krok! Kedysi (snáď aj 15 rokov dozadu) by som takto nevyšla von ani za svet, celé hodiny by som strávila pred zrkadlom a skriňou. Okolnosti sa zmenili!!! Životné situácie prinášajú nové vnímanie sveta.
PS: Foto robená počas dňa, no v identickom klobúku, ktorý som mala daný večer.
Vždy som mala problém s vekom. Ako tínedžérka som často bojovala s tým, že mi ľudia tipovali menej rokov. Viete si predstaviť, aký to bol problém v niektorých situáciách. Cítila som sa trápne. Stále som túžila vyzerať staršie. Dlho som viedla sama so sebou boj. "Vyzerám ako decko." Na diskotéku ma nechceli pustiť. V bare pýtali občianku. A ja s rumeňom na tvári som presviedčala ľudí, že mám požadovaný vek. Musela som sa s tou "trápnou" situáciou zmieriť. A tak som si potom začala nahovárať. "Je to fajn. Keď budeš mať tridsať, potešíš sa týmto lichôtkam." Vlastne, čo iné som mala robiť, oblečenie nepomáhalo, líčenie taktiež, ostala mi len túžba vyzerať aspoň na svoj vek.
Dnes, keď mi je už 30+ sa takému, nie príliš častému javu poteším. Stalo sa to aj v ten večer s kamarátkou. Z jedného baru nás vyhodili, lebo bola záverečná (22.00 hod.). Trochu nás povodilo, síce sme na výber veľmi nemali, ale zakotvili sme. Fernet bol našim nápojom, no čašník sa na mňa veľmi zvláštne zadíval, nastalo trápne ticho. Bol mladý, veľmi mladý od nás. Našiel odvahu a vypýtal si odo mňa občianku. Dostala som záchvat smiechu. Tvrdím mu, že doma mám dve deti. Pomyslel si: "Hej, hej, to tvrdí každý!" Podala som mu OP, nepovedal, koľko mám rokov (snáď to vyrátal dobre), usúdil, že ten fernetik si môžem objednať. S kamarátkou sme sa na tom ešte dlho bavili.
Tentokrát ma nedostal do trápnej situácie, skôr ma potešil, že aj teraz, keď mám nejakú tu vrásku na tvári, na bruchu nemám tehličky, skôr jednu tehlu, mám stále -násť rokov.
Nasledujúci deň som sa na tom ešte smiala. Doznieval vo mne večer. Podobná situácia sa mi stala vo februáci, keď som kupovala v Ružomberku alkohol a dotyčná predavačka sa ma spýtala, či už bolo osemnásť. Taktiež som sa pousmiala, ale zároveň tajne dúfala, že neodídem s prázdnou taškou. Pri sebe som mala iba manželovu kartu. Našťastie predala.
A tak sa pýtam sama seba: " Čo to je?" Stretávam ľudí, ktorí nevedia odhadnúť vek? Alebo to robia všetky tie krémy, oleje, ktoré si dennodenne capem na tvár a dekolt? Alebo je to oblečením? V ten večer urobil klobúk zázraky, predsa len tam, kde bývam sa veľmi nenosí. V každom prípade som spokojná a šťastná, že môžem byť násťročnou ženou s 33 krížikmi na chrbte.
Ako je to s Vami? Dostali ste sa niekedy do podobnej situácie?
Príjemný prázdninový deň *m
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára