"Mami, a nezabudneš kvietky na lavičke? Dáme si ich doma do vázy. Nalejeme im tam vodičku," hovorí Šimon. "Nie miláčik, už nezabudnem!"
A tak sme celé leto, dokonca aj teraz v jeseni mali na okne malú kytičku púpav a ďatelín. Čo by som pre svoje dieťa nespravila, aby bolo spokojné a šťastné? Prvýkrát som kvietky nechala vedomky-nevedomky vonku na lavičke. Ale iba raz! Kým nepadli výčitky! Potom som si uvedomila, že Šimon je vlastne skvelý, pozorný, ušľachtilý človek - džentlmen, ktorý mi pri každej prechádzke natrhá kvietky a komu inému by ich mal dať, keď nie mne? Zatiaľ jedinej žene, ktorá tak intenzívne figuruje v jeho živote?
Je šťastný, že každý deň vidí na parapete okna svoje kvetinky, niečo, čo spravil on. A tak sme ich zakaždým menili a mali kvietky vždy čerstvé a pekné. Je úžasný, dokázal nájsť púpavy, aj keď bolo pokosené. Niekedy som nechápala ako to robí. Každý z nás si všímame na zemi to, čo nás zaujíma. Som rada, že nerastie z neho človek bez záujmu o čokoľvek.
Je svojský, má svoj svet a niekedy spraví alebo povie také veci, z ktorých žasnem. Napríklad situácia v lekárni. Ja stojím pri okienku, obsluhuje ma pani magistra, Šimon ako džentlmen otvára staršej babke dvere. Periférne vnímam, čo sa deje a v kútiku duše som hrdá na svojho syna, že bez toho, aby som ho vyzvala, otvára dvere. Babička sa k nemu prihovorí: "Aký si ty dobrý chlapček. Ako sa voláš?" Odpoveď žiadna, len šibalský úškrn. (Šimon sa s cudzími ľuďmi nerozpráva.) Babka odchádza a Šimon detským dôvtipom hovorí: "Ty jedna stará baba."
Ach jáááj, kto ho tie vilomeniny učí? Odkiaľ má také špeci frázy, nad ktorými sa každý normálny dospelý pozastaví? Je to dieťa, v zlomku sekundy ho napadnu absolútne nepochopiteľné veci. Ale boli sme iní???
Moja tvár nabrala červeň, nevedela som, či ho mám vyhrešiť alebo nereagovať. Len som sa ho opýtala, prečo to povedal? "Lebo je to pravda, mami!"
Ach jáááj, kto ho tie vilomeniny učí? Odkiaľ má také špeci frázy, nad ktorými sa každý normálny dospelý pozastaví? Je to dieťa, v zlomku sekundy ho napadnu absolútne nepochopiteľné veci. Ale boli sme iní???
Moja tvár nabrala červeň, nevedela som, či ho mám vyhrešiť alebo nereagovať. Len som sa ho opýtala, prečo to povedal? "Lebo je to pravda, mami!"
Ďalším momentom, kedy ukázal svoju džentlmenskú tvár bola situácia, kedy som stretla kamarátku, po krátkom rozhovore v meste odchádza a Šimon ako vnímavý chlap zapotil: "Hmmm, dobra vôňa." Vôbec som ho nerozumela, nevedela som si pospájať dve a dve, až po chvíli mi to došlo. No povedzte, nerastie z neho super človek :-)??? Je nadmieru jasné, že využíva všetky zmysly. Aj napriek všetkým huncútstvam som na neho hrdá.
Momentálne zbierame všetko, čo vidíme na zemi. Jeseň je plná nádherných farieb a oboch nás to fascinuje a inšpiruje k rôznym činnostiam. Zbierame gaštany, bukvice, žalude, šišky, listy a potom to využívame pri spoločnom tvorení.
Neviem, čo budeme mať v zime na okne, ale s určitosťou viem, že púpavové trávniky v jari budú pre neho ako raj na zemi. Už teraz sa teším na toto ročné obdobie.
*m
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára