40. ŽIVOT OBYČAJNEJ MATKY
Babie leto je fantastické. Ešte pred zimou si môžeme užiť slnečné lúče v podobe šantenia i hier vonku v prírode. Lebo po ňom to už také jasné nebude. Jeseň je predsa len typická chladnejším počasím, vietor vystrája a robí si, čo sa mu zachce, prší nečakane a bez upozornenia :-). Počasie sa mení z minúty na minútu. I dnes sme sa s malou piškotou vychystali von a čo odrazu počuť na parapete? Kvapky dažďa bubnujú ako ten najlepší bubeník na svete. S ľútosťou sme sa znova povyzliekali a poviem vám, je to teda celá veda toto obliekanie a vyzliekanie.
Babie leto je fantastické. Ešte pred zimou si môžeme užiť slnečné lúče v podobe šantenia i hier vonku v prírode. Lebo po ňom to už také jasné nebude. Jeseň je predsa len typická chladnejším počasím, vietor vystrája a robí si, čo sa mu zachce, prší nečakane a bez upozornenia :-). Počasie sa mení z minúty na minútu. I dnes sme sa s malou piškotou vychystali von a čo odrazu počuť na parapete? Kvapky dažďa bubnujú ako ten najlepší bubeník na svete. S ľútosťou sme sa znova povyzliekali a poviem vám, je to teda celá veda toto obliekanie a vyzliekanie.
Už nejaký rôčik je mojim zamestnaním BYŤ MAMOU. Nooo, sama by som nepovedala, že takmer päť rokov budem takto zamestnaná. Áno z času načas je táto práca nesmierne náročná, no stojí za to. Pretože keď sa pozriem na svoje deťúrence, vidím, čo všetko sme spolu zvládli, čo všetko sme dokázali, čo sme sa naučili, čo všetko sme prežili.
Mamičkovskú jeseň prežívam každý rok inak. Teraz to bolo super. (Neznamená to, že ostatné jesene neboli.) Keďže piškota už stojí na vlastných, mohli sme sa počas babieho leta spoločne šantiť. A to najhlavnejšie je, že Šimon má parťáka aj do dažďa :-D. Adela je vždy za každú srandu.
Paleta farieb potešila naše očká, pretože sme vedeli, že o chvíľu k nám zavíta pani zima. Hry s lístím, v lístí, na lístí sme si užili dosýta. Aj sme sa naučili novým veciam, spoznávali nové farby, uvedomili sme si chod prírody a v neposlednom rade sme si užili jeden druhého. Nie, nerobila som nič výnimočné. TRÁVILA SOM ČAS SO SVOJIMI DEŤMI, pretože viem, že takáto jeseň (s nimi) už nebude, pretože viem, že čas s nimi pominie ako voda a mne potom ostanú len oči pre plač. Pretože o rok už budú starší a aj naša jeseň bude iná, a preto sa snažíme užívať si jeden druhého plnými dúškami. Chcem si vryť do pamäti každú sekundu, aby som nezabudla, aké mám skvelé deti, aké mám šťastie, že ich mám. Aký veľký životný úspech som dosiahla, to najviac, ten najvyšší kariérny stupeň. Áno, som MAMOU, LEN MAMOU a toto najkrajšie a zároveň najťažšie povolanie vykonávam najlepšie ako viem. Samozrejme, aj ja robím chyby, no snažím sa ich eliminovať a byť oporou, útechou, štastím i radosťou pre svoje detičky. Žiadne zamestanie nie je absolútne dokonalé, každé má svoje klady a zápory. I mne niekedy haraši z mamičkovských povinností a som zlá, ale ruku na srdce, kto sa vo svojom povolaní nikdy nenazlostil a nevytočil?
Paleta farieb potešila naše očká, pretože sme vedeli, že o chvíľu k nám zavíta pani zima. Hry s lístím, v lístí, na lístí sme si užili dosýta. Aj sme sa naučili novým veciam, spoznávali nové farby, uvedomili sme si chod prírody a v neposlednom rade sme si užili jeden druhého. Nie, nerobila som nič výnimočné. TRÁVILA SOM ČAS SO SVOJIMI DEŤMI, pretože viem, že takáto jeseň (s nimi) už nebude, pretože viem, že čas s nimi pominie ako voda a mne potom ostanú len oči pre plač. Pretože o rok už budú starší a aj naša jeseň bude iná, a preto sa snažíme užívať si jeden druhého plnými dúškami. Chcem si vryť do pamäti každú sekundu, aby som nezabudla, aké mám skvelé deti, aké mám šťastie, že ich mám. Aký veľký životný úspech som dosiahla, to najviac, ten najvyšší kariérny stupeň. Áno, som MAMOU, LEN MAMOU a toto najkrajšie a zároveň najťažšie povolanie vykonávam najlepšie ako viem. Samozrejme, aj ja robím chyby, no snažím sa ich eliminovať a byť oporou, útechou, štastím i radosťou pre svoje detičky. Žiadne zamestanie nie je absolútne dokonalé, každé má svoje klady a zápory. I mne niekedy haraši z mamičkovských povinností a som zlá, ale ruku na srdce, kto sa vo svojom povolaní nikdy nenazlostil a nevytočil?
Stromy bez hanby zhadzujú svoje šaty v a pripravujú sa na zimu, i ja som bez hanby MAMOU a odhadzujem všetky sny a túžby po kariére, pretože viem, že tam niekde na mňa práca čaká. Ale deti nepočkajú, každým dňom sú staršie, silnejšie, menej mamičkovskí a postupne sa odo mňa odputávajú...áno, možno je to pre niekoho ďaleka budúcnosť, pre mňa nie, lebo jeseň s jeseňou sa strieda, rok za rokom ubieha a mne pred očami rastú dvaja samostatní ľudia s vlastným názorom i pohľadom na svet. Už teraz som na ne hrdá, aj keď to s nimi nie je niekedy najjednoduchšie, ale viem, že sú moje. To, že som sa rozhodla byť s nimi doma a "nepracovať" je mojím rozhodnutím, no určite by som takýto postoj nemohla zaujať, keby za mnou nestal manžel. Aj vďaka nemu môžem byť doma a venovať sa deťom. Nemusím nechať deti cudzej opatrovateľke a utekať do zamestnania, pretože viem, že môj muž mi nikdy nič také nepovie. Vlastne som spokojná a šťastná, že môžem prežívať takúto etapu svojho života.
Využili sme hrejivosť slnečných lúčov a bláznili sme sa spontánne, nečakane, bez zábran, tak ako sme to cítili. Vôbec sme to neplánovali, jednoducho chceli sme si užiť čarovnú, farebnú jeseň, počuť spev odlietajúcich lastovičiek a milovať život s tým, čo nám ponúka.
Využili sme hrejivosť slnečných lúčov a bláznili sme sa spontánne, nečakane, bez zábran, tak ako sme to cítili. Vôbec sme to neplánovali, jednoducho chceli sme si užiť čarovnú, farebnú jeseň, počuť spev odlietajúcich lastovičiek a milovať život s tým, čo nám ponúka.
Príjemný jesenný večer *m
PS: Foťačik už akosi stále nosím pri sebe.
PS: Foťačik už akosi stále nosím pri sebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára