14. 1. 2018

Čo s predsavzatiami alebo čo som skúsila na MD

43. ŽIVOT OBYČAJNEJ MATKY

      S predsavzatiami je to ako na sínusojde. Na začiatku roka sme radi, že sme si nejaké dali a hovoríme si, že máme na ich splnenie 365 dní daného roka. A v decembri sme sklamaní, že sme nadpolovičnú väčšinu našich predsavzatí nesplnili. Potom sme frustrovaní, deprimovaní a sklamaní, že zas a znova sa nám to nepodarilo.


Istú dobu som si vždy niečo vymyslela, čo som sa chcela naučiť alebo spraviť, alebo vyskúšať a stanovila som si to ako predsavzatie. Materská dovolenka mi dala priestor. Skúsiť veci, o ktorých som len kedysi snívala a obdivovala každého človiečika, ktorý to dokázal. Kedysi som nemala čas, nestíhala som, nechcelo sa mi, jednoducho vždy som si našla nejakú výhovorku. Ale pri deťoch mám čas od času pocit, že je "moja práca" zbytočná a potrebovala som vidieť nejaké výsledky. A tak som sa pustila do rôznych výziev, činnosti, vecí, ktoré ma zaujímali. Momentálne si predsavzatia nedávam, ale ak dostanem nejakú výzvu, pokusím sa s ňou popasovať.



PRVÝ ROK som sa naučila robiť decoupage. Vždy som to chcela vyskúšať a skrášliť si domov svojimi vlastnými kúskami. Na začiatku to nebola žiadna malina, ale snažila som sa vychytať viaceré triky a bola som každým dňom viac a viac spokojná. Za zmienku určite stojí stolík a vešiak, ktoré majú svoje využitie.


DRUHÝ ROK som zatúžila po vlastných maľovaných krasliciach. Ako dieťa som to doma viackrát skúšala, ale boli to také detské vajíčka. Nechcela som maľovať voskom, skôr ma zaujali akrylové farby, a tak som hľadala, skúšala a skúšala, až som sa dopracovala k výsledku. Veď posúďte sami. 
A ak by ste mali záujem, pokojne napíšte alebo zavolajte. :-)


TRETÍ ROK som si dala ozajstné predsavzatie na začiatku roka.  Chcela som vyrobiť pre Šimona na narodeniny tortu potiahnutú marcipánom. To boli tri dni makačky, pretože marcipán som si vyrábala sama. Deň pred oslavou som poriadne nespala, lebo som chcela vyrobiť traktor na tortu. Bola to drina, a vtedy som si povedala, že obdivujem každú jednu pekárku, cukrárku, ktorá takéto krásy vyrába.


ŠTVRTÝ ROK na rodičovskej dovolenke som si zaumienila, že sa naučím háčkovať a vyrobím tak deku pre našu malú piškotu. Zas a znova som si vybrala ťažšiu cestu, pretože dovtedy som o háčiku ani nevedela, nie to s ním narábala. Ale keďže žijeme v dobe internetu, tam naozaj nájdem všetky postupy. Samozrejme, niekoľkokrát som kocky párala, ale kým sa Adela narodila, deka bola hotová.

PIATY ROK som nemala žiadny cieľ, nenašla som nič, čo by som chcela vedieť. Až prišla výzva od sestry, ktorá chcela pre svoje dieťa látkovú knihu. A tak som vyrobila svoju prvú, druhú i tretiu QUIET BOOK. No nie je všetko tip-top ušité, ale vzhľadom na to, že som prvýkrát narábala s takýmto šijacím strojom to celkom aj vyšlo. Pri každej ďalšej to bude lepšie a lepšie. Ešte sa  chystám vyrobiť tieto knihy pre svoje deti, tak uvidíme.

     Či už si predsavzatia dávate alebo nie prajem Vám, aby ste v roku 2018 mali veľa inšpiratívnych nápadov, ktoré nehodíte do zásuvky, aby ste si išli za svojim cieľom, buďte k sebe milí, láskaví, pozorní a žite v šťastí a radostí z každého dňa.

Vzhľadom na to, že žijem na rusnakoch a dnes majú Nový rok, tak Vám želám ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK :-)

*m

2 komentáre: