"Ciľočka" na záver dňa

42. ŽIVOT OBYČAJNEJ MATKY

     Viete, čo je na materstve perfektné? Každý deň je iný. Naozaj! Každučký deň má moji huncúti vedia prekvapiť. Každé ráno si myslím, že už nemajú čo vydumať. Ha-ha-ha!!! A potom... Vymyslia takú vec, čo len krútim hlavou.

     Sú veci, ktoré máme zaužívané a najradšej by som bola, keby sa nikdy (NAOZAJ NIKDY) nezmenili. Napríklad toto...

     Večer s mojou malou piškotou je magický a vždy sa naň veľmi teším. Nielen na to, ako konečne zaspí a ja budem mať chvíľu pre seba, ale aj kvôli nášmu rituálu, ktorý zaviedla piškoťáčka a trvá snáď aj šesť mesiacov. Veľmi sa teším, že práve hviezdy a mesiac sa nám stali svedkami nášho rituálu. Musím uznať, že stále sa mi to páči viac a viac. Mám pocit, že to práve hviezdam sa to páči, a preto nám to doprajú. 

Moja piškotka si večer pri zaspávaní vymyslela, že ma zasype hromadu bozkov a objatí. Keď sa to stalo prvýkrát, asi pred polrokom, hovorím si: "Dobre, milé, naučila sa dať božtek a objať človeka a teraz si na to spomenula." Opätovala som jej lásku a v kútiku duše som sa veľmi, veľmi tešila. A stalo sa to znova. A znova. Znova. Až som si uvedomila, že to trvá nejaký ten mesiac a stáva sa z toho náš spoločný rituál. Každý večer sa chce piškota bozkávať. Nie, nie je to jedna pusa a dosť, ale niekedy to je celá plejáda bozkov, až sa z toho obe smejeme. A nemôže to byť božtek na líce, nos či čelo, ale na pusu. Takže, či som zdravá, alebo chorá "ciľočka" musí byť! Mám pocit, že niekedy vyzeráme ako dvaja milenci, ktorí sa nevedia od seba odtrhnúť. No neprekáža mi to, veď čo môžem dostať krajšie na konci každého dňa, keď ma moje dieťa (bez vyzvania) objíme a dá mi pusu na dobrú noc. Hneď sa nám lepšie spí.

Je to čarovná chvíľa, v tichu večera počuť tlkot našich  šťastných, spokojných sŕdc. Aj keď piškota zväčša len hmká viem, že to je jej poďakovanie. Za každý deň! Náš rituál, ktorý premieňa každý večer na najkrajšiu časť dňa. Niekedy mi opätuje pohladenie a mne sa zalejú oči láskou, nehou a pokorou akú úžasnú mám dcéru.

A ja som rada, že i po 19 mesiacoch môžem cítiť jej absolútne dokonalú vôňu, ktorá sa mi vrýva  do každej bunky tela, aby som nezabudla, že dokonalosť existuje a je tu so mnou každý jeden deň. V PODOBE MOJICH DETÍ!!!   

Aj keď je už po Vianociach, snáď Vás fotky nevyvedú z miery. Plán bol vypustiť skôr tento článok, ale nejak nevyšlo.

Majte pekný pracovný týždeň *m