Cestou necestou alebo Telgárt - Tisovec - Zbojská

       Keď som niekedy v zime povedala mužovi, že by som chcela navštíviť všetky vyhliadkové veže na Slovensku, vysmial ma. Mne sa to zdalo ako dobrý nápad spoznať našu krajinu a vidieť aj to, o čom nevieme. Lenže vtedy som ani len netušila, koľko rozhľadní či vyhliadkových veží je na Slovensku. Začala som zisťovať, kde sa nachádzajú najprv tie po blízku a uvedomila som si, že každým rokom môže vyrásť nová veža, o ktorej nemusím vedieť. Keď som sa na jednej internetovej stránke dočítala, že veží je okolo sto, tiež som sa pousmiala so slovami, "fúúúha, to nie je možné navštíviť"! Ale viete čo, nezavrhla som túto myšlienku a keď sa tak zamýšľam, život mi tieto veže do cesty vedie sám.

Aj táto víkendová cesta bola zmenená počas nášho výletu. Plán bol iný, ale život nám pre niečo posiela ľudí do cesty a dovolí si, zmeniť plán výletu. Všetkým odporúčam ulahodiť oku i duši takýmito pohľadmi. Aj deti si prídu na svoje a výlet bude mať úspech u všetkých zainteresovaných.

Chmarošský viadukt ma očaril na prvý pohľad. Keď som zistila, že sa nachádza na Slovensku neváhala som a začala plánovať výlet. Potom som zistila, že cez tento most pôjde vlak a že je to nádherný pohľad. Tak reku dobre, ideme! Stihli sme to, a tak sme si na tomto mieste urobili krátku prestávku s piknikom a čakali na vláčik. Bolo to super! Naozaj! Tým, že v našom okrese koľajnice nie sú, deti stále túžia vidieť a voziť sa na vlaku, takže pre ne to bol ešte krajší zážitok. Veď posúďte sami, či sa nám oplatilo čakať.

Pri Telgárte sme stretli otca so synom, ktorého fascinujú vlaky, lokomotívy a prišiel si to odfotiť. Oni nám dali tip na Tisovec, že odtiaľ ide tzv. zubačka, parný ozubnicový rušeň práve v ten deň. Chodí len výnimočne. Tak sme teda plány našej cesty prehodnotili a vybrali sme sa do Tisovca. Železnicu sme síce hľadali, vlak sme nestihli, ale za to naša cesta nabrala znova iný smer a išli sme smerom na Brezno, sedlo Zbojská, kde končí tento vláčik. Deti chceli len a len vláčik a my sme nemali inú možnosť.
Cestu vlakom sme absolvovali iba jednosmerne, deti boli natešené ako vlak funguje. Za parným vlakom išiel pre istotu aj požiarny vozeň. A prečo sa volá ozubnicová, lebo vlak musí prejsť približne 5 metrovým prevyšením, čo je pre vlak veľmi veľa, preto boli vymyslené ozubnice, ktoré sa vkladali do stredu trate. Týmto vláčikom budete prechádzať po viacerých viaduktoch a tunelom pri železnici Tisovec. Program jazdy parným rušňom si overíte na stránke.

Zbojská je miesto uprostred ničoho, resp. Muránskej planiny, kde je postavený salaš. Je to krásne miesto, zasadené do prírody, dali sme si halušky (pre mňa najlepšie, aké som jedla), ktoré pani kuchárka varila vonku na terase, takže ste mohli vidieť ako sa pripravujú. Miesto je príjemné, pre deti ako stvorené, sú tam preliezky, šmýkľavky, deti sa môžu povoziť na poníkovi, dá sa voziť na koči a oproti salašu sa nachádza nová vyhliadková veža, ktorú jednoznačne treba navštíviť.

My sme sa vyviezli na koči, keďže sme mali plné brucha a lenivé nohy.  Môžete tu obdivovať nielen samotnú vyhliadkovú vežu, ale aj preparované zvieratá na jednotlivých poschodiach, ktoré deti veľmi záujmu. Z rozhľadne je výhľad na salaš Zbojská a samotnú Muránsku planinu. O niekoľko metrov ďalej je drevená socha zbojníka, ktorý je symbolom tohto kraja.

   Unavení s plnými bruchami, s kopou zážitkov sme v našej ceste pokračovali ďalej. Bola som rada, že sme navštívili ďalšiu vyhliadkovú vežu a videli ďalší kus Slovenska. Ak chcete ísť s deťmi na výlet, jednoznačne zubačku odporúčam, sedlo Zbojská je ideálne pre deti, vedia sa tu vyšantiť dosýta, parný rušeň pôjde tento rok ešte trikrát, stačí pozrieť na stránku.

Tak čo, vedeli ste o tomto mieste? Navštívili ste už sedlo Zbojská?

*m